Lyžovanie v hlbokom snehu, je jednou z najlepších „disciplín“ v lyžovaní. Pocit „vznášania sa“ a radosť z hravého pohybu vo voľnom teréne, majú takmer magický efekt a robia dni na lyžiach nezabudnuteľnými. Každý, kto raz tento pocit zažil, ho bude vyhľadávať znova a znova, či už v ľahkom teréne vedľa zjazdovky, alebo pri náročných freeridových zjazdoch.

Zvláštnosťou lyžovania v hlbokom snehu, je dodatočný odpor, vytvorený snehom, na lyže a telo, čo sťažuje zatáčanie lyží. Stredobodom pohybu je súčasné a rovnaké odľahčenie a zaťaženie lyží nohami. Pohupmi v členkoch a kolenách, sa lyže ponárajú hlbšie do snehu, o niečo neskôr vychádzajú späť na povrch a „plávajú“ na snehu, kým sa opäť do neho ponoria. Vedenie lyží v úzkej stope, umožňuje aj širšiu uzavretú stojnú plochu (opornú bázu). Sneh je pod ňou stlačený hmotnosťou tela. Pod lyžami potom môžete cítiť čoraz väčší odpor, "vankúš", od ktorého sa môžete odraziť a začať ďalší oblúk (=pomoc pri zatáčaní)

Chceli by sme tiež vyvrátiť rozšírenú fámu, že pri lyžovaní v hlbokom snehu, sa treba nakláňať dozadu a je potrebný záklon. Lyžovanie v záklone spôsobuje presný opak ľahkosti, je vyčerpávajúce, ťažko ovládateľné a je to všetko, len nie pôžitok. Aj tu je cieľom udržať centrálnu polohu tela nad stredom lyží, dobré napätie a uvoľnenie svalov a presný pohyb z nôh.